Kompostovanie

Separujme odpad pre recykláciu a kompostovanie  !

Realizácia účinného separovaného zberu pre recykláciu a kompostovanie nám môže ušetriť

nemalú časť finančných prostriedkov, ktoré vynakladáme na zneškodňovanie odpadu.

Separovaním jednotlivých zložiek komunálneho odpadu môžu obce a mestá:

• ušetriť poplatky za ich uloženie na skládkach alebo zneškodnenie v spaľovniach, ktoré sa budú neustále zvyšovať
• získať finančné prostriedky za ich predaj na recykláciu
• získať finančný príspevok z Recyklačného fondu za každú tonu surovín odovzdaných na recykláciu

Veľkú časť odpadu zo záhrad a domácností tvorí bio odpad. Vynikajúcim spôsobom jeho využitia je kompostovanie. Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom je kompostovať bioodpad v hrobliach. Ak to však takto z nejakého dôvodu nechcete robiť, je potrebné zhotoviť si kompostovací zásobník. Ten môže byť z dreva, kovu, plastu a pod. Dnes už ponúka množstvo firiem hotové zásobníky, ktoré si stačí kúpiť a kompostovať. Krajšie a väčšinou aj lacnejšie než kúpené zásobníky sú tie, ktoré si zhotovíme sami. Pre tých, ktorí si také chcú zhotoviť a nevedia ako na to, je práve tento návod :

Zásobník s prednou vyberateľnou stenou. 

4 hranolčeky 120x6x6 cm

24 dosák 100x10x2 cm

1 lišta 100x3x3 cm

2 lišty 60x3x3 cm

2 lišty. 60x6x2 cm

Postup práce

Najprv zašpicatíme stĺpy (4 hranolčeky). Na dva, ktoré budú tvoriť prednú stenu pribijeme lišty tak,aby tvorili drážku pre dosky, ktoré sa do nej budú zakladať. Ak to máme pripravené, postupne pribíjame dosky na bočné steny tak, aby medzi jednotlivými doskami ostávala 5 cm medzera. Tá bude slúžiť na vetranie kompostovaného materiálu. Nasleduje zadná stena a lišta na prednú stenu,ktorá udržiava správny rozostup bočných stien. Položíme zhotovené kompostovisko na miesto a   jemne ho zatlačíme alebo zatlčieme do zeme. Prednú stenu budú tvoriť samostatne vyberateľné dosky, ktoré od seba oddelíme tak, že do každej (až na poslednú najvrchnejšiu) zhora pribijeme klince tak, aby vyčnievali 5 cm.

Materiál vhodný na kompostovanie

Materiál nevhodný na kompostovanie

Ako a kde si založiť kompostovisko?

Kompost si môžete založiť na hociktorom mieste záhrady. Je však vhodné dodržať

niektoré zásady a odporúčania:

• Je vhodné zabezpečiť kontakt zo zemou, aby bol možný prístup pôdnych organizmov (dážďovky, roztoče, mikroorganizmy), ktoré pomáhajú pri rozklade organických materiálov
• Donášková vzdialenosť by nemala byť veľmi veľká
• Okolo kompostoviska by mal byť dostatočný priestor na manipuláciu s náradím (napr. s fúrikom)
• Odporúča sa spevnený podklad pracovného miesta (nie kompostoviska), ktorý zabezpečí pohodlný prístup aj pri dlhodobejšom daždi
• Kompostovisko by nemalo byť vystavené priamemu slnku, silnému vetru (aby sa kompost nevysušoval), ani dažďu (prílišné zamokrenie). Preto je vhodné ho umiestniť do polotieňa (skupina stromov, živý plot, atď.) a prikryť ho proti dažďu (geotextíliou, strieškou, celtou, atď.)
• Aby z rôznych dôvodov neprekážal susedom (pri správnom kompostovaní je táto obava zbytočná).

Pravidlá správneho kompostovania

Ak sme sa už rozhodli pre spôsob, akým budeme kompostovať (hrobľa, zásobník), začnime so zberom organického materiálu. Dno kompostovacej kopy vysypeme hrubším materiálom (posekané drevo, konáre), aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok nadbytočnej vody.

Kompostujeme iba upravené (posekané, drvené, nalámané) materiály.

Nazbierané materiály neukladáme do kompostoviska vo vrstvách, ale ich navzájom zmiešavame. Platí, že dusíkaté látky (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad, pozberové zvyšky zo záhrady…), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier…), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché a savé.

Je vhodné si na tento účel predbežne uskladniť materiály, ako je slama, lístie, drevná štiepka (uhlíkaté suroviny), pretože tie vznikajú iba sezónne, ale potrebujeme ich počas celého roka.

Počas celého procesu kontrolujeme vlhkosť kompostu. Ak stlačíme dobre premiešaný materiál v dlani, nemala by nám spomedzi prstov vytekať voda (max. 2-3 kvapky). Keď dlaň otvoríme, materiál by mal ostať stlačený (nemal by sa rozsypať). Podľa potreby kompost dovlhčíme alebo pridáme suchý, savý materiál.

Kompostovací proces je založený na aktivite mikroorganizmov a pôdnych živočíchov, ktoré k svojmu životu potrebujú kyslík. Preto musíme zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu. To zabezpečíme vytvorením dostatočného množstva otvorov na zásobníku a minimálne 1-2 x ročne prekopávaním (prehadzovaním) kompostu (pri veľkom poklese objemu zakládky). Prekopávanie výrazne urýchľuje rozklad.

Kompostovaný materiál je vhodné premiešavať malým množstvom zeminy (nie je to však nevyhnutné). Jej podiel v zakládke by nemal byť väčší ako 10 %. Zemina obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom, dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia, napomáha pri vzniku stabilnej drobovito – zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať zápach.

Približne po 6 – 12 mesiacoch je kompost vyzretý. Vyzretosť zistíme tak, že do nádobky s dobre prevlhčeným kompostom vysejeme semienka rýchlo klíčiacich rastlín (napr. žerucha), pritlačíme a zakryjeme fóliou. Ak počas týždňa väčšina semien vyklíči a má intenzívne zelené lístky, môžeme usúdiť, že kompost už neobsahuje nijaké látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho už použiť v záhrade.